Americká centrálna banka (Fed) prvý krát od roku 2020 znížila kľúčovú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov.
V posledných mesiacoch ekonomika USA čelí výzvam, ktoré sa prejavujú predovšetkým v oblasti trhu práce. Napriek tomu, že inflácia sa postupne znižuje, zamestnanosť a rast miezd začínajú spomaľovať. Predstavitelia Fedu sa preto rozhodli konať skôr, než by došlo k výraznejšiemu oslabeniu trhu práce. Guvernér americkej centrálnej banky Jerome Powell uviedol, že toto zníženie je signálom odhodlania udržať trh práce silný a zároveň pokračovať v boji proti inflácií.
Čo očakávať?
Tento krok symbolizuje začiatok cyklu uvoľňovania, pričom cieľom je prechod z reštriktívnej menovej politiky na neutrálnejší postoj. Powell však upozornil, že obdobie ultra nízkych úrokových sadzieb, ako sme ho zažili pred niekoľkými rokmi, sa už nevráti. „Nemyslím si, že sa vrátime k ére záporných sadzieb alebo obdobia, keď boli dlhopisy obchodované s negatívnymi výnosmi,“ povedal. Neutrálna sadzba je podľa neho v súčasnosti výrazne vyššia a trh sa musí prispôsobiť novým podmienkam.
Zníženie sadzieb bolo na trhoch očakávané, aj keď jeho rozsah niektorých analytikov prekvapil. Fed však zreteľne naznačil, že aj keď sa aktuálne pristúpilo k väčšiemu zníženiu, neznamená to, že podobné kroky budú nasledovať v krátkom čase. Každé ďalšie rozhodnutie bude závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať inflácia, trh práce a celková ekonomika.
Zároveň signalizoval, že do konca roka 2024 plánuje znížiť sadzby ešte dvakrát, pričom v roku 2025 by mali nasledovať ďalšie štyri zníženia. Dve tretiny ekonóm očakáva, že na najbližšom zasadnutí, ktoré sa bude konať 7. novembra, sa sadzby znížia o ďalších 25 bázických bodov. Jedna tretina očakáva agresívnejšie zníženie o 50 bázických bodov.